A ako to vlastne celé začalo? Ak by som sa mal vrátiť celkom na začiatok, tak prvé pokusy prebehli koncom roku 2015 a ja som bol práve v poslednom ročníku na vysokej škole. Starý lis na hrozno, niekoľko desiatok kilogramov jabĺk a obrovská chuť skúsiť z toho vytvoriť niečo požívateľné. Mne však nestačilo len úspešne vylisovať šťavu, chcel som viac. Napadlo mi skúsiť pridať kvasinky. Čuduj sa svete, vznikol môj prvý cider. To som zopakoval ešte niekoľkokrát, kým som ako-tak nebol spokojný s výsledkom. Nasledujúci rok na jar sa však veci začali meniť. Na záhrade začala rásť voňavá mäta a ja som nedokázal odolať. Výsledok? Žiadny cider, ale jablková šťava s mätou. Bola návykovo piteľná. Tým sa začala moja cesta od cideru k jablkovým šťavám. Podobný postup som skúsil so žihľavou a neskôr aj s levanduľou. Nemohol som sa dočkať na ďalšiu jablkovú sezónu a nové príchute.
Prečo práve ZOFT?
Ešte pred príchodom jesene 2016 som sa začal pohrávať s myšlienkou, že by nebolo zlé šťavy nejak pomenovať, do niečoho ich obliecť. Touto úlohou som poveril svojho dobrého kamaráta Filipa Galka, ktorý vymyslel názov a tiež celý grafický vizuál. Tí z vás, ktorí ste sa učili nemecky, určite ste si všimli podobnosť so slovom Saft (nem. der Saft- šťava). Trnava a jej okolie sú známe tým, že veľa nemeckých slov tu zľudovelo. Podobný osud postihol aj pôvodne nemecké pomenovanie pre šťavu a naši pradedovia a prababky z neho vytvorili rýdzo trnavské slovo ZOFT. Nebolo o čom, na trnavsku po trnavsky.
Spoza scény
Úspech sa rodí na poli, v mojom prípade v záhrade. Hlavnou myšlienkou za celým tým pokusničením a chuťou vlastnoručne vytvoriť niečo nové, bolo zmysluplne využiť prebytočné lokálne ovocie a bylinky. Ukázať, že jablká nemusia zhniť pod stromom a levanduľa nemusí byť len na okrasu, ale aj pre úžitok.
Nie je síce jednoduché dopestovať vždy všetko v potrebnej kvalite, no o to viac stojí výsledok za to. Ak aj túto prvú časť zvládnete bravúrne, stále je to len 50% úspechu. Zvyšných 50% sa rodí v kuchyni, v mojom prípade v miestnosti 4×5 m. Drvenie, lisovanie, macerácia, plnenie a pasterizácia. Typický výrobný rituál, ktorý trvá niekoľko dní. Nie, nie je to preklep, naozaj sú to dni. Všetky činnosti až na zopár výnimiek totiž robím ručne. Je to síce klišé, ale bez pridania éčok, sladidiel, konzervantov, a podobných zbytočností. Najdlhším procesom je macerácia, čiže lúhovanie bylín v jablkovej šťave za studena. Môže trvať 24-48 hodín. Zároveň je to aj kľúčový krok pre docielenie charakteristickej chute a vône.
Nasleduje ručné plnenie do sklenených fliaš a pasterizácia. Sklo som si nevybral náhodou. Fľaše možno opätovne použiť, prakticky až kým sa nerozbijú. Ja ich rád znova naplním a spoločne tým aspoň trocha pomôžeme prírode.
Ako chutí ZOFT
Doteraz sa mi podarilo vytvoriť skoro tri desiatky rôznych príchutí. Niektoré sa medzi ľudí dostali, iné zase zatiaľ neopustili môj domáci „labák“ a stále čakajú na svoju príležitosť. Inšpirácie väčšinou prichádzajú spontánne. Každej novinke predchádza séria pokusov a omylov, až kým nie som s výsledkom spokojný. Základom väčšiny štiav je jablková šťava, ktorá je doplnená o rôzne druhy byliniek. Tradičné príchute sú:
- Mäta
- Levanduľa
- Šalvia & citrónová tráva
- Žihľava & mäta
- Materina dúška & rooibos
- Medovka & bazalka
- Zázvor & kardamón
Okrem toho sezónne dopĺňam sortiment o druhy ako napr. Slivková šťava s bazou čiernou, Hroznová šťava s aróniou, Jablková šťava s rakytníkom, Jablčný punč, Jablková šťavu s bazovým kvetom a pod.
ZOFT je predovšetkým môj koníček, ktorému sa venujem vo svojom voľnom čase. Baví ma neustále vymýšľať nové príchute, ochutnávať ich a vylepšovať. Život so šťavami ZOFT je skrátka farebný, sladký, voňavý, ale hlavne zábavný.
Viac info na: facebook.com/zoft.sk, instagram.com/zoft.sk
